Sterculia urens - lupáčik na pohĺadanie
Sterculia urens – lupáčik na pohľadanie.
Pri návšteve zbierky môjho známeho v Hyderabate/ na juhu Indie /mi hneď padol do oka asi polmetrový pachykaul s hnedým stonkom viac než bohate pokrytým bielou papierovou borkou. Bolo obdobie sucha, i rastlina bola bez listov, no aj tak som sa k nej prudko rozbehol, lebo som si bol istý, že je to nejaká nová komifóra. Dozvedel som sa však ,že ide o Sterculia urens, xerofytný strom pochádzajúci z Indie, Barmy a Ceylónu, no pestuje sa i v Pakistane a Sudáne hlavne kvôli gumotvornej živici na bázi polysacharidov. Na druhý deň sme sa vybrali do blízkeho suchého opadavého lesíka, kde pri skalách trónilo hneď niekoľko týchto sterkúlií a boswelií a nazbieral som i nejaké semená. Sterkúlie, komifóry, boswélie sú gregoriánske stromy, kde nájdete jeden, tam budú i viaceré.
Taxonómia veľkorodu Malvaceae je
veľmi zložitá, nečudo, veď obsahuje 200 rodov a okolo 2300 druhov. Zo známych rastlín
sem patria nielen všelijaké ibišky, ale i nedávno sem boli zaradené i adansónie, bombaxy, ceiby, no máme tu
i ďalšie xerofytné pachykauly, ako brachychitóny, firmiany a tajuplné
hildegardie. Niektorí botanici uvádzajú okolo 40 druhov obvykle afrických
kontinentálnych sterkúlií, ale ďalšie druhy boli nájdené i na Madagaskare,
v Mexicu, Brazílii atď. Jedná sa o subtropické až tropické stromy, z
ktorých xerofytné druhy majú pachykaulný
životný štýl. Fľaškové kmene vytvárajú hlavne namíbijske, juhoafrické
a sokotranské sterkúlie, ale
nádherné bambuľkové exempláre som videl i vo východnej Afrike. I ázijská Sterculia
urens patrí do tej skupiny tých pekných a aby som vas presvedčil, použil
som obrázok obzvlášť atraktívneho kúska nafoteného v suchom buši severindického štátu Guajarat od pani
R.Corbin. Na rozdiel od semien sterkúlií, čo som pred rokmi zbieral v Somálsku,
klíčila moja indická S.urens uspokojivo
a semenáče začali hrubnúť prakticky okamžite, i keď tú nádhernú borku ešte
nevidno. Kedysi som si myslel, že ideálne 
pachykaulné bonsaje musia mať malé listy, ako to vidno u niektorých
burser, operkulikáryí, či pachykormusu.Veľká skupina pachykaulov má však veľké, roztodivné listy, ktoré sú tak otrasné, že sú až milé, viď
mexické kaudiciformné fíkusy či Bombax ellipticum. Keď moje
sterkúlie trochu podrastú, môžem trochu
pritvrdiť a suchom olistenie redukovať, no teraz sa z týchto lopúchov
teším a skôr rozmýšľam, že jednu časť semenáčov začnem zaštipovať
odmalička a iné rastliny nechám vo veľkých koflíkoch rýchlo vyrásť. Keď kmeň dostatočne zhrubne
a začne lupáčikovatieť, hlboko ho brutálne zrežem a pustím sa do
tvorby korunky. Som dosť zvedavý, ktorá skupina týchto sterkúlií bude vyzerať
po nejakých dvoch troch rokoch viac k svetu.
Boris Vrškový
puk@tiborman.net
Fotografie:
1. Dvojmesačné semenáče S.urens
2. Sterculia urens v buši južného Guajaratu, foto R.Gorbin
3. Detail kmeňa S.urens, Hyderabat
Summary:
Description of the pachyform Sterculia urens from India.
