Jdi na obsah Jdi na menu
 


Lupáčik z Mexika - Jatropha chamelensis

29. 12. 2013

 

Lupáčik z Mexika - Jatropha chamelensis Pérez-Jiménez

j.-chamelensis-1.jpg

    

Fotografie 1 - Jatropha chamelensis

...........................................................................

Najväčšiu skupinu z mexických stromov či kríkov s lúpavou borkou tvoria asi rozličné akácie, tesne nasledované burserami zo sekcie Bursera, pričom na päty im šlapú aj vzhľadovo veľmi podobné rody čeľade Euphorbiaceae. Krikovité či stromovité jedovaté euforbie a manihoty rastú s podobnými burserami často bok po boku a vnášajú tak chaos do stád tupých prežvýkavcov, pretože chutí sú veľmi rozdielnych. Mimochodom, takéto páriky spoločne rastúcich sladkých komifór s podobnými, no horkými euforbiami som videl i v Jemene a východnej Afrike. Je známe, že kmene a listy Euphorbia schlechtendalii a hnedolupáčkovitých krikov rodu Manihot sú pri bežnom pohľade podobné Bursera schlechtendalii, obdobné dvojičky  tvoria i Euphorbia mcvaughiiBursera kerberii, či lanceolata  ako i Euphorbia taquaheteBursera grandifolia. Sú to ale jatrofy, ktoré vďaka svojim kmeňom v období sucha azda najväčšmi pripomínajú bursery s papierovou borkou…..Dobrá polovica, ked nie viac, z cca 50 druhov mexických jatrof sú farebné lupáčiky ako lusk. Pre pestovateľov je to skvelá informácia a nič sa s tým nedá robit .

Jatropha chamelensis som sa stretol po prvý raz v roku 2004 na biologickej stanici Chamela nedaleko rovnomenného mestečka na západnom pobreží štátu Jalisco. Uprostred suchého opadaveho lesa so značnou  biodiverzitou tam vybudovali nádherný výskumnícky komplex. Spolu s endemickou Bursera palaciosii tam rastie i niekoľko druhov burser s lesklou žltohnedou borkou ako B. arborea, B. instabilis, B. simaruba, B. attenuata, či hnedočervená B. multijuga a v prvom momente som hneď pomyslel na tento rod. Kmeň bol však aj na burseru pomerne vypasený a hore som zbadal listy lopúchových rozmerov, skratka bola to jatrofa, akú som predtým nikdy nevidel! Rastlinu popisal Luis Alfedo Pérez Jiménez v roku 1982, ačkoľvek tento druh bol známy z uvedenej oblasti od roku 1974. Ide o strom dorastajúci do 12m s hrúbkou kmeňa do 20cm. Stonok i vetvy sú pokryté žltou lesklou borkou odlupujúcou sa vo veľkých kusoch.

Listy s výraznou žilnatinou sú také.... jatrofovité a v dobrých podmienkach dosahujú značných rozmerov. Botanici zo stanice ma vtedy informovali, že ide o endemit z malej oblasti, lenže časy sa menia a prednedávnom som čítal, že tento druh rastie i na pobreží štátu Nayrat, čo je viac na severozápad. Aký je južný limit rozšírenia tohto druhu?
To neviem, ale pred šiestimi rokmi som sa s touto jatrofkou stretol, keď som pendloval po pobreží na vápencoch štátu Michoacan. Bola to krásna skalná lokalitka posypaná miniaturizovanými krikmi, no na jej kraje sa dral hustý chrástovitý prales suchomilných drevín a pichľavých lián. Vďaka nápadnému zelenožltému kmeňu tam vynikala Jatropha chamelensis a hneď som sa k nej rozbehol, chrasty-nechrásty. Ulomil som si i vetvičku, mala však hnedo infikované cievy. Doma som ju namočil na týžden do slabého chlórnanu, potom som ranu uzavrel rozžeravenou špičkou noža, pridal bežný zakoreňovač a šup s kutingom do substrátu…..Bola neskorá jar, ideálný zakoreňovací termín, no aj tak som bol dosť prekvapený prudkým nárastom lopúchovitých listov v lete. No ešte viac ma vytočilo, keď mi rastlina na začiatku zimy odišla, nepovedala ani la revedere či multumesc, ačkoľvek bola umiestnená na protekčnom fleku v byte. Ako  sa vraví, čím je človek starší, tým je sprostejší a ja sa popri tom prekvapujem stále častejšie a častejšie. Ech, ten život..…
Občas, keď sú tmavé, krátke dni, vzpomínam na tu krásnu mexicku lokalitu s výhľadom na oceán, všade navôkol boli vápencové pórovité skaly pokryté viac menej miniaturizovanými kríkmi burser, plumérií, fikusov a v pozadí ten veľmi hustý opadavý prales. Bol hic ako na Sahare, nejako som sa tam nakoniec usalašil mimo priameho slnka, pričom ruksak s vodou bol môj vankúšik. Kukal som nahor do tej modrej oblohy a márne som sa snažil vzpomenúť si, koľko dni mi v Mexiku ešte zostáva…..

 

Boris Puk Vrškový

 

Fotografie 2 - Kmen J. chamelensis

j.-chamelensis-2.jpg

 

Fotografie 3 - Lokalita J. chamelensis

j.-chamelensis-3.jpg

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

A nie je to faga?

(Emerson F., 30. 12. 2013 0:50)

A nie je to faga?