ZEL(e)NÉ LISTY

Cerária s jemenskym pasom alebo Zygophyllum decumbens?

Áno, áno, mne to skutočne pripomínalo juhoafrickú ceráriu. Na tento zaujímavý sukulent som natrafil pri pobehovaní na skalnatých pláňach severne od jemenského pobrežného mesta Mukalla už pred troma rokmi a minulú sezónu znova. Tentoraz som už nič neponechal náhode a pozbieral som akúsi zmesku suchych kvietkov a ešte suchších semienok, i ked som tušil, že pestovanie tejto rastliny nebude v našich podmienkach jednoduché. Teda, pokiaľ by sme sa chceli dopracovať ku kompaktným kúskom s tými nádhernými ceráriovitými listami ako na obrázkoch.

Pravdu povediac, stálo ma to trochu tej námahy a času, kým som sa dopátral k názvu v nadpise. Nemal som ani šajnu, čo by to mohlo byť a tak som začal obrázok posielať sem i tam. Bohužial, moji dvaja jemenskí botanici pohoreli na celej čiare, akorát John Lavranos mi pomohol s rodovým názvom, čo však paradoxne moje pátranie temer zastavilo.

Vo skvelej Woodsovej knižke „A handbook of the Yemen Flora“/1997/ bolo síce predstavených hneď niekoľko druhov zygofýl, no popis ani jedneho z nich nepasoval s tým mojim nálezom nad Mukallou. Nič neprinieslo ani hĺadanie týchto druhov v internete.

Som dosť popudlivý a už som sa chcel na celý článok zvysoka vykašlať, no potom som si vzpomenul, že Woods pokrýva vo svojej publikácií prevažne iba flóru zo severu krajiny. No, nebudem to zbytočne naťahovať, v podrobnej „Ethnoflora of Soqotra Archipelago“ /Miller,Morris,2004/ som našiel popis a kresbu listu, ktoré ako tak zodpovedajú rastline nad Mukallou. Ako už názov článku predznačuje, mohlo by isť o  Zygophyllum decumbens Del.zo severovýchodu Sokotry. Na Šťastnom ostrove bol nájdený už v 19. storočí a odvtedy už nikdy viac. Zygofylá sú aj v súčastnosti veľmi ohrozované pastvou, hoci ich šťavnaté listy často obsahujú laxatívne alebo temer toxické látky.

Vyznať sa v zygofylách a príbuzných rodoch čeladi Zygophyllaceae nie je med lízať a aplikácia moderných molekulárnych metód vyvolala celú lavínu taxonomických zmien, často aj veľmi hlbokých. Nás by mohlo azda zaujímať, že rod Zygophyllum zahŕňa xerofytné púštne a polopúštne kríčky, okolo 120 druhov, z ktorých väčšina rastie v subsaharskej oblasti, stredomorí, južnej Afrike, strednej Ázii a dokonca za morom v USA či Chile. Aj Z.decumbens nie je určite žiadnym endemitom a v rozličných formách bolo zbierané od juhu Afriky až po arabský poloostrov.

Zygofylá sú nepochybne xerofyty. Mnoho z nich  má vyslovene šťavnaté listy , no je otázne, či sa vôbec jedná o pravé sukulenty, napríklad s typickým krasulovým cyklom (CAM). Mám za to, že skôr ide o suchomilné halofyty, širokú skupinu rastlín, ktoré tolerujú, či dokonca vyhľadávajú lokality so zvýšeným obsahom soli v pôde a to so všetkými dôsledkami, čo z toho vyplývajú. Ako vlastne rozlíšime pravé sukulenty od tučnolistých halofytov, keď niekedy rastú vedľa seba, napríklad na skale tesne pri mori?

Nuž, to neviem, ale faktom zostáva, že vetvička Zygophyllum decumbens s otáznikom, ktorú som si vzal, mi behom hodiny v baťohu zhodila temer všetky tie šťavnaté oválne listy a zvyšok popadal, keď bola v pohári s vodou.. To by mi poctivý listový sukulent nikdy nespravil!

Priznám sa, už pred rokmi som si priniesol z Kanárov jeden pichľavý asparágus s tučnými listami, čo asi nebolo príliš športové, no ani rozumné. Rastlina mi ešte v skleníku zakvitla fialovými kvetami, no bola to už jej labutia pieseň. Pred rýchlym úhynom ešte odkväclo to sukulentné olistenie, i keď som ju mlžil, až sa zo mňa dymilo.

Zdá sa, že pestovanie tučnolistych halofytov bude u nás dosť problém, rezky ako keby ani netúžily po živote, semená väčšiny druhov sú silne dormantné, možno to bude chcieť i trochu soli do zálievky a hlavne čakať a čakať. Alebo lepšie povedané, ignorovať ich a potom možno vyklíčia. I semená Z.decumbens vraj vôbec neklíčili, aj keď som ich dal hneď niekoľkým pestovateľom, čo iba potvrdzuje, že veci možu dopadnúť blbo, i keď si predtým myslíme presný opak.

Pokiaľ sa nestane niečo fatálne, na buduci rok sa v Mukalle určite zastavím a starostlivo pozbieram zrelé semienka. Mám rád šedolisté sukulenty , ku ktorým tento druh určite patrí a bola by večná škoda, keby vytešoval iba kozy, ovce a ťavy.

Boris Puk Vrškový

Fotografie:

1. Typická skalná lokalita zygofýl s Euphorbia balsamifera ssp.adenensis a Dracaena  serrulata.

2. Smutné Z. procumbens plus jeden bobok v období sucha.

 3.Veselé Z.decumbens po dažďoch.